Bez jazyka ako bez jazyka
„Predstavte si poslať 11-ročné dieťa do cudzej krajiny. Bez rodičov, bez kamarátov a dokonca na celý mesiac. Trúfli by ste si? Rada by som sa s vami podelila o svoj príbeh. Práve ja som to dieťa, ktoré to zažilo.“
Ahojte. Volám sa Saša a prvý raz som sa s angličtinou stretla už v škôlke. Základy sme sa učili skutočne hravou formou a dnes si už ako rodič uvedomujem dôležitosť učiť sa jazyk od malička.
Teraz som už dospelá, ale s odstupom času by som vám chcela priblížiť zážitky z môjho študijného pobytu na Malte. Rada na to obdobie doteraz spomínam.
Pri mori som trávila každý deň po škole aj víkendy.
Keď som nastúpila do základnej školy, vedela som povedať len zopár anglických viet, ktoré som si pamätala zo škôlky. Zahájením seriózneho štúdia som však okamžite na všetko zabudla a ťažko som sa učila nové veci. Neskôr ma potrápilo osemročné bilingválne gymnázium. Keď som však ako 11-ročná dostávala samé trojky a štvorky z anglického jazyka, rodičia sa rozhodli ma poslať na jazykový pobyt na Maltu na celý mesiac.
Písal sa rok 1998. Nebudem klamať, mala som strach byť sama v cudzej krajine na tak dlhú dobu bez rodičov. Tento ich zámer sa mi spočiatku vôbec nepáčil a prirodzene som sa bála. Jazykový pobyt mi sprostredkovali rodičia, ktorí už mali skúsenosti so štúdiom v zahraničí.
Nevynechala som jedinú možnosť kúpania v mori.
V tom čase nebolo tak veľa jazykových škôl na Malte ako dnes a školu NSTS, ktorú mi vybrali, vznikla na Malte ako prvá ešte v roku 1963.
Keďže som bola dieťa, aerolinky pre mňa zabezpečili asistenčnú službu, viac sa dozviete TU. Pracovníčka aeroliniek ma “odovzdala“ pracovníkovi školy, pánovi v stredných rokoch, ktorý už držal tabuľku s mojím menom a logom jazykovej školy NSTS. Cestou z letiska do rodiny som videla nočnú Maltu. Prvý dojem bol rozpačitý, pôsobila na mňa ako malá, husto osídlena dedinka s rovnými strechami.
Celý čas som premýšľala nad tým, ako pozdravím svoju hostiteľskú rodinu a predstavím sa. Samozrejme, po príchode som ihneď na všetko zabudla a namiesto „Dobrý večer“ som povedala „Dobré ráno“. Vidíte, čo všetko dokáže spôsobiť stres?
Pani domáca ma privítala, vysvetlila mi základné veci, ukázala dom a dala mi od neho kľúč. Taktiež som ako študentka dostala Welcome pack - uvítací balíček z jazykovej školy NSTS s dôležitými informáciami o Malte, ostrove atď. V ten večer ma ešte pani domu predstavila rodine a mojej spolubývajúcej – Matilde, staršiemu dievčaťu z Francúzska.
Hosťovská mama a moja sestra na mesiac.
Rodinný dom bol skutočne veľký a priestranný. Dokázal v ňom bez problémov prebývať jeden dospelý pár, ich deti a aj študenti zo zahraničia. Mala som nesmiernu radosť aj zo štvornohého psieho obyvateľa a ihriska na predzáhradke. Na ňom som strávila večery a víkendy plné hier s dcérami hostiteľov.
Moja rodina bola jednoducho skvelá. Som rada, že som žila práve u nich. Ich najmladšia dcérka mala 6 rokov a keďže na Malte je druhým oficiálnym jazykom angličtina, už v tomto veku ňou plynule hovorila. Veľa času som trávila práve s ňou. Staršia sestra nám vždy pripravila počas pozerania TV pukance, a spolu sme zažili taktiež príjemné a veselé chvíle. V rodine bol aj 17-ročný hostiteľský syn Keat, ktorý však so mnou a ani so svojimi sestrami netrávil mnoho času.
Raňajky a večere sme vždy jedávali všetci spolu sediac za jedným veľkým stolom. Zaujímavosťou je, že od začiatku som sedávala za vrchstolom. Okamžite ma začlenili do rodiny ako svoje ďalšie dieťa a hosťovská mama mi varila moje obľúbené jedlá. Aj hráškovú pizzu, tú som milovala.
Spätne si uvedomujem, že som bola tak trochu aj babysitter, ale vážne iba trošku
Cez týždeň som sa v dome zdržiavala minimálne. Celé dni som trávila v škole a prichádzala až na večeru. Keď som netrávila víkendy celodennými výletmi organizovanými školou, tak ma rodina vzala vždy na nejaké podujatie alebo festival. Okrem mňa a Matilde boli v rodine ubytované pár dní aj dve študentky z Nemecka. Keď si za stôl pri večeri zasadlo 7 detí, bola veľká sranda.
Moja verná kamoška.
Prvý deň ma do školy odprevadil hosťovský otec. Ďalšie dni som chodila do školy buď s Matilde, alebo sama. Škola bola vzdialená viac ako pol hodinu cesty pešo. Zamrznutá voda vo fľaši, ktorou ma vždy ráno vybavila hosťovská mama, sa cestou do školy spolovice roztopila. Taká je v lete Malta... suchá a horúca.
Ak nechcete, aby sa vaše dieťa veľa nachodilo, rezidenčný kurz by mohol byť prijateľnejšou voľbou. Spomínam si na jeden telefonát, kedy sa mi mamička sťažovala, že jej syn musí každý deň chodiť do školy 15 minút peši a v tej horúčave je to pre neho neznesiteľné. Vtedy som si spomenula na svoju 30-minútovku a hneď som mamičku upokojila, že je to veľký luxus.
Pilne študujem
Škola bola veľká a prvý deň som bola naozaj zmätená a nevedela sa zorientovať. Hneď za vstupnými dverami sa však nachádzala (a stále ju tam nájdete) recepcia, takže zamestnanci školy ma ihneď nasmerovali a ja som si mohla ísť napísať test na zaradenie do skupiny a zoznámiť sa s mojimi spolužiakmi.
Môj prvý učiteľ sa volal Louis a hrdo môžem vyhlásiť, že to bol Pán učiteľ. Perfektný pedagóg, ktorý ma veľa naučil. Aj z fotky srší moja spokojnosť. Posledný týždeň sa učitelia menili, z čoho som ako zástanca určitých istôt nebola nadšená, ale vďaka tejto zmene som spoznala viacerých ďalších učiteľov a nových kamarátov. Takže ju nakoniec hodnotím pozitívne. S odstupom času sa všetky rozhodnutia začnú javiť ako užitočné.
Programy jazykových kurzov boli pre Slovákov v tom čase relatívne novinkou. Malta sa však pomaly pripravovala na veľký jazykový a turistický boom. Dnes sú programy jazykových škôl prepracovanejšie a na prvom mieste je tiež bezpečnosť a starostlivosť o deti. Niektoré kurzy zabezpečujú nepretržitý dohľad nad študujúcimi deťmi. Malta sa, vďaka svojej anglicky hovoriacej populácii, stala atraktívnou destináciou pre jazykové vzdelávanie.
Jazykové školy na Malte sa skutočne vypracovali na špičku v odbore. Samozrejme, problém sa môže vyskytnúť, ale ten treba okamžite riešiť so školou alebo agentúrou. Všetko sa dá napraviť k spokojnosti študenta a jeho rodiny, len treba jednať. 
Na obrázku je slečna Jean, ktorá sa starala o mimoškolský program.
Popoludnie pri mori som si nenechala ujsť ani jediný raz. Na pláž sme sa zo školy dostali v priebehu 15-tich minút a večer som sa vždy odviezla domov autobusom. Autobusová stanica bola neďaleko pláže, takže presun som zvládla ľavou zadnou. Prvýkrát mi trasu ukázala Matilde, potom som už chodievala sama. Starší študenti mali najmä večer ešte ďalší mimoškolský program, my mladší sme sa vždy odobrali domov.
Mojimi najbližšími kamarátmi boli súrodenci zo Srbska, Mentor a Vlóra. S nimi som trávila najviac času. Často som po škole išla s Vlórou k jej hostiteľskej rodine, pretože to bolo po ceste k moru. Ku škole síce bývala bližšie, ale žila v byte. V tom čase už boli prvé McDonald´s a často sme sa zastavili po škole práve tam na zmrzlinu.
Jeden víkend sme absolvovali výlet na opačnej strane ostrova. A vtedy sa mi stala prvá a zároveň posledná nepríjemná vec na Malte. Mňa a ešte jedného učiteľa okradli priamo na pláži keď sme sa kúpali. V obľúbenom ruksaku som mala tesne pred odletom kúpené nové oblečenie od maminky, ktoré ešte voňalo domovom. Bolo mi to naozaj ľúto. Okrem oblečenia som tam mala hodinky, fotoaparát a kľúče od hostiteľskej rodiny. V tej dobe našťastie existovali negatívy, ktoré mi ostali, a doklady boli bezpečne uložené u rodiny v dome. Ak by som už vtedy mala mobil, tiež by určite padol za obeť. Našťastie vtedy sa mobily ešte “nenosili“. Večer som sa z výletu vrátila len v uteráku a plavkách a musela som vysvetlľovať rodine čo sa stalo.
Na druhý deň mi učiteľ André, ktorému taktiež ukradli veci, doniesol môj ruksak, ktorý našiel odhodený neďaleko pláže. Taká som bola šťastná, ale samozrejme, v ruksaku okrem oblečenia a kľúčov nič viac neostalo. Bol to môj jediný negatívny zážitok z Malty, ale v podstate aj veľmi poučný a výchovný.
Môj pobyt na Malte hodnotím ako jeden z najlepšie strávených letných mesiacov. Veľa som sa naučila nielen z jazyka, ale aj zo života. Dodnes čerpám práve z týchto spomienok, zážitkov a skúseností. Po návrate domov som bola oveľa samostatnejšia, zodpovednejšia a verím, že aj o niečo múdrejšia.
V angličtine som sa zorientovala a to, čo mi predtým robilo problém, som omnoho lepšie zvládala. Navyše som perfektne čítala, rozšírila a obohatila si slovnú zásobu, rozumela skladbe viet a bez problémov tvorila otázky.
Začiatky neboli ľahké, neraz som si aj poplakala, ale ubehol týždeň a začala som si to naplno užívať. Každý deň som si statočne z kalendára odškrtávala deň za dňom a tešila sa na rodičov a svojho psa. Moji rodičia rešpektovali fakt, že som sama v cudzej krajine a nevolali mi každý deň. Nechceli ma zbytočne rozrušovať. Dennodennými telefonátmi by mi iba viac ubližovali.
Moja izbička. Petra Andreho som teda nemala v láske, ale cítila som sa v nej úžasne
Na Maltu sa odvtedy vždy rada vraciam. V mojich očiach je teraz iná ako vtedy – krásna s nesmierne bohatou a spletitou históriou. V mojom srdci má špeciálne nenahraditeľné miesto. Stala sa mojím nezameniteľným odrazovým mostíkom. Čas ubehol a zo mňa je mama aktuálne 11-ročnej dcérky, ktorá verím, že by to zvládla tiež.
Z pohľadu 11-ročnej študentky a zároveň rodiča mám pre vás nasledovné rady:
Nebojte sa poslať svoje deti na jazykový kurz do zahraničia. Deti sú oveľa prispôsobivejšie, než si myslíme.
Dajte dieťaťu šancu na jazykový pobyt, zvládne to, dôverujte mu. Dieťa túto dôveru vycíti a bude na seba hrdé, že to zvládlo.
Ak ich už pošlete, nevolajte im každý deň. Ideálne stačí raz za štyri či päť dní. Príliš častý kontakt s domovom môže dieťaťu paradoxne sťažiť začlenenie sa do nového prostredia.
Nastavte si pravidlá pre mobilné telefóny. Dnes majú deti mobil stále pri sebe, čo je skvelé pre bezpečnosť, ale v ENLAPe odporúčame komunikáciu s domovom dávkovať. Presne ako v mojom príbehu bez mobilu - práve to, že som sa musela spoľahnúť na seba a hostiteľskú rodinu, ma posunulo vpred najviac.
Dnes sú kurzy pre deti a mládež oveľa prepracovanejšie. Vaše dieťa môže byť pod 24-hodinovým dozorom, najmä v rezidenčných kurzoch, ktoré máme v ENLAP v ponuke.
Dieťa sa vráti samostatnejšie a sebavedomejšie. Okrem zdokonalenia sa v cudzom jazyku získa rozhľad a otvorenosť voči iným kultúram, z čoho bude čerpať celý život.
Ak máte obavy, choďte s ním. Existujú aj jazykové pobyty pre rodiny, kde vy si užívate dovolenku pri mori, kým vaše dieťa spokojne študuje v škole.
Dôverujte odborníkom. Dnes sú možnosti rozmanité – od skupinových až po individuálne pobyty. Ak si nie ste istí, radi vám poradíme, ktorý typ je pre vaše dieťa ideálny. Každý má svoje špecifiká a výhody. Ak si nie ste istí, ktorý by bol pre vaše dieťa najlepší, odporúčame vám prečítať si náš podrobný článok „Skupinový alebo individuálny jazykový pobyt? Vyberte to najlepšie pre budúcnosť vášho dieťaťa.“ Nájdete v ňom všetky dôležité fakty a rady, ktoré vám môžu pomôcť správne sa rozhodnúť.
Môj pobyt na Malte hodnotím ako jeden z najlepšie strávených letných mesiacov vôbec. Veľa som sa naučila nielen z jazyka, ale aj zo života...
A vedzte, že: Bez jazyka ako bez jazyka.
S úctou
Alexandra
„Tento pobyt bol mojím odrazovým mostíkom. Dnes, ako súčasť tímu ENLAP, využívam svoje vlastné zážitky na to, aby som pomohla vašim deťom zažiť rovnako bezpečné a nezabudnuteľné dobrodružstvo.“
